KONE

 

 

      PLEMENÁ KONÍ

Achaltekinský kôň:

Achaltekinský kôň je jedno z najzvláštnejších a najstarších plemien sveta. Chovajú ho v oázach Turkménskej púšte severne od Iránu a najviac v Ašchabade. Kone sa tu šľachtili a zúčastňovali pretekov už pred 3000 rokmi a súčasný achaltekinský kôň je temer zhodný s koňom tretieho typu.

 

Americký jazdecký kôň :

Americký jazdecký kôň (saddlebred), pôvodne nazývaný kentucky saddler, vznikol v južných štátoch USA v 19. storočí. Bol to rovnako praktický, ako elegantný kôň. Vedel vykonávať rôzne práce na farme, dokázal pohodlne nosiť človeka po nerovnom teréne počas dlhého pracovného dňa a slúžil aj ako rýchly kočiarový kôň.

 

Americký klusák :

V Amerike priťahujú klusácke dostihy viac ako 30 miliónov fanúšikov. V mnohých európskych krajinách, v Škandinávii, a Rusku sú klusácke dostihy populárnejšie ako dostihy plnokrvníkov. Najlepší klusácky kôň je nepochybne americký klusák (standardbred)- mnohé z nich prebehnú míľu (1,6 km) za približne 1,55 min. Niektoré sú dokonca rýchlejšie.

 

Americký quarter horse :

Americký quarter horse je prvé, vyslovene americké plemeno. Ako charakteristický typ bol vyšľachtený vo Virgínii a prímorských kolóniách celkom na začiatku 17. storočia. Jeho stúpenci prehlasujú, že je to "najpopulárnejší kôň na svete". Dokazuje to aj približne milión zápisov v registri Asociácie chovateľov amerického quarter horse.



 

 

Americký shetlandský pony :

Najobľúbenejším poníkom v Amerike je shetlandský, ktorý pochádza zo Shetlandských ostrovov v Škótsku. Prvý import shetlandských poníkov do Ameriky sa uskutočnil roku 1885. Klub chovateľov amerického shetlandského ponyho vznikol o tri roky neskôr a dnes je v USA do 50 000 poníkov. Veľmi početné sú v Európe, hlavne v Holandsku. Avšak nikde inde nebolo vynaložené také úsilie krížiť plemeno ako v Amerike.

 

 Andalúzky kôň :

Vo vývoji súčastných plemien koní sa ako najvýraznejší prejavil vplyv arabský a berberský. Keď neberieme do úvahy plnokrvníka a jeho asi dvestoročnú históriu, je tu ešte ktosi, skutočná šedá eminencia konskej rasy. Je to andalúzsky kôň, po stáročia známy ako španielsky kôň.

 

 

Angloarabský kôň :

Angloarab vznikol vo Veľkej Británii, ale chovajú ho na celom svete, obzvlášť vo Francúzsku, kde chovatelia venovali viac ako 150 rokov veľkú pozornosť vývoju všestranného koňa. V Británii i vo Francúzsku tohto koňa uznávajú ako zmiešané plemeno, pretože doteraz nebol stanovený žiaden štandard.

 

Arabský kôň( shagia arab ) : 

 

Arabský kôň je nepochybne najkrajší zo všetkých koní, je to badať na jeho charaktere a vo vzhľade. Je to tiež najstaršie a najčistejšie zo všetkých plemien, ktoré bolo starostlivo šľachtené tisíce rokov.

 

 

 

Appaloosa :

Appaloosa je americká obdoba škvrnitého koňa, v USA typické a uznávané plemeno. Gén pre škvrnitú srsť je však taký starý ako samotný druh.

 

 

Austrálsky stock horse :

Prvé kone boli dovezené do osídlených oblasti New South Walesu asi pred dvesto rokmi. Najprv prichádzali z Južnej Afriky a potom stále viac a viac z Európy. Anglické plnokrvníky a arabské kone boli uprednostňované. Miestne kone sa čoskoro stali známe pod názvom waler, podľa provincie, kde ich chovali. Pod týmto názvom pretrvávali ešte donedávna.

 

Belgický kôň :

Belgický kôň, známy aj ako brabantský, dostal toto meno podľa jednej z hlavných oblastí jeho chovu. Je to jedno z najdôležitejších svetových plemien koní, ktoré prispelo k vývoju koní aj mimo rodnej krajiny. V Británii je toto plemeno málo známe a v krajine pôvodu nie je dostatočne uznávané, ale pre svoje spoľahlivé vlastnosti je populárne a oceňované najmä v USA, kde ho chovajú v slávnom Kentucky Horse Park.

 

Berberský kôň :

Z koní ktoré tvoria základ svetových plemien koní, je berberský na druhom mieste po arabovi. Podobne ako arab, je to púštny kôň, ale nepodobá sa naňho ani výzorom, ani povahou. Jeho domovinou je Maroko. Existuje teória, že berberské kone vytvorili izolovanú skupinu divých koní, ktorá unikla pred ľadovou dobou. Ak je to tak, je toto plemeno rovnako staré alebo staršie ako arabský kôň.

 

Bolonský kôň :

Bolonského koňa pochádzajúceho zo severozápadného Francúzska vyhlasovali za najušľachtilejšieho ťažného koňa. Patrí, možno už len patril, k najkrajším koňom. Na mnohých jeho vlastnostiach vidno, ako prebiehal proces šľachtenia. Za ušľachtilosť svojich telesných proporcií a pôvabné línie vďačí orientálnemu základu.

 

Budoňovský kôň :

Buďonovský kôň je typickým produktom akcie zameranej na tvorbu nových plemien, ktorá začala v ZSSR v 20-tych rokoch. Bol to proces, ktorý pozostával zo zložitých experimentov v krížení. Pôvodne bol pre svoju vytrvalosť určený pre kavalériu, ale dnes je to špecializovaný jazdecký kôň, ktorý sa môže zúčastňovať medzinárodných súťaži v skokoch, drezúry a prekážkových dostihov.

 

 

Camargueský kôň :

Camargueské plemeno, pochádzajúce z delty rieky Rhôny v južnom Francúzsku, ktorá je jeho prirodzeným prostredím, silne pripomína jaskynné maľby koní v Lascaux, ktoré sa datujú asi do roku 15 000 p. n. l. Predpokladá sa tiež, že oveľa staršie pozostatky predhistorických koní, ktoré boli objavené v minulom storočí v Solutré, mohli patriť predkom tohto plemena.

 

Connemarský pony :

Connemarský pony dostal svoje meno podľa divej, pustej časti Írska západne od Lough Corribu a Masku. Je to jediný pôvodný írsky kôň. Na zlepšení connemarského ponyho sa podieľali mnohé plemená, až kým nedosiahol dnešné vynikajúce vlastnosti.

 

 

 

Clevelandský kôň :

Ešte v stredoveku v severovýchodnej časti yorkshirského North Ridingu, v oblasti, ktorá zahrňuje Cleveland, chovali hnedo sfarbeného nákladného koňa. Bol známi ako chapman horse, pretože nosil tovar podomových obchodníkov (chapman, angl. podomový obchodník, pozn. prekl.), ktorí boli v tých časoch kupcami, obchodnými cestujúcimi i prepravcami zároveň.

 

Clyesdalský kôň :

Z hľadiska histórie plemien koní nie je clydesdalský kôň veľmi starým plemenom, pretože sa vyvíjal len niečo vyše 150 rokov. Avšak s výnimkou percherona  je to pravdepodobne najúspešnejšie z ťažkých plemien z hľadiska jeho exportu do sveta. Možno ho nájsť ďaleko v cudzine - v Nemecku, bývalom ZSSR, Japonsku, Južnej Afrike, ako aj v USA, Kanade, v Austrálii a na Novom Zélande.

 

Dales pony :

Dales ponyho chovajú v dedinách Upper Dales of Tyne, Allen, Wear a Tees v severnom Yorkshire. Je to väčší, ťažší sused fell ponyho s ktorým zdieľa spoločných predkov. Tieto poníky predstavovali energiu a hybnú silu v olovených baniach v Allendele a v bani hotové, pracovali pod zemou a vozili náklady olovenej rudy do morských prístavov na rieke Tyne. Používali ich aj v uhoľných baniach, na farmách a v karavánach. Dokážu nosiť neúmerné veľké náklady k svojej hmotnosti - až do 100 kg.

 

Dartmoorský pony :

"V Dartmoore žije plemeno poníkov, ktoré sú v okolí veľmi obľúbené, pretože majú spoľahlivý krok, sú tvrdé a dokážu sa obdivuhodne škriabať po nerovných cestách a pochmúrnej divočine horskej oblasti. Dartmoorsky pony je väčší ako exmoorsky a možno škaredší." Tak píše William Youatt, autorita vo svete koní, roku 1820.

 

Exmoorský pony :

Exmoorsky pony je najstaršie z britských horských a slatinných plemien a okrem pôvodných plemien ako je tarpan je pravdepodobne taký starý ako ktorékoľvek iné plemeno. Zachováva si znaky, ktoré má jeho hlavný predchodca, pony prvého typu,napríklad zvláštne tvarovanú čeľusť so siedmimi stoličkami, ktorú nemá žiadne iné plemeno.

 

Falabella :

Miniatúrne kone chovali ako domácich miláčikov a ako raritu v rôznych obdobiach, ale najznámejšie plemeno je falabella. Napriek svojim rozmerom nie je falabella pony, ale miniatúrny kôň, pretože má vlastnosti a proporcie koňa. "Plemeno" bolo pomenované podľa rodiny Falabella, ktorá na svojom ranči Recreo de Roca pri Buenos Aires v Argentíne vyšľachtila tieto malé zvieratá.

 

Fell pony :

Fell ponyho tradične chovajú na severných okrajoch Penninského pohoria a divých slatín Westmorlandu a Cumberlandu, zatiaľ čo susedný, geneticky príbuzný dales pony žije na druhej strane Pennín v North Yorkshire, Northumberlande a Durhame. Poníky predstavujú dve vetvy so spoločným koreňom, ktoré sa vyvinuli podľa toho, na čo ich používali.

 

Fjordský pony :

Žiadny zo súčasných koní tak nápadne nepripomína koňa Przewalského ako príťažlivý nórsky fjordský pony, ktorý môže mať tiež spojenie a s tarpanom, keďže si zachováva farbu srsti a mnoho z pravekej energie oboch vzdialených predkov. Fjordský pony bol vikingský kôň a objavuje sa na runách vytesaných do kameňov. Mnohé z nich zobrazujú boje medzi žrebcami, ktoré boli možno prvotnou formou testovania výkonnosti. Fjordský pony sa viezol s bojovníkmi na vesliciach, keď podnikali nájazdy na škótske západné ostrovy. Jeho vplyv sa zachovával u škótskeho hyghladského ponyho a u starobylého islandského koňa.

 

Francúzsky klusák :

Klusácky šport v sulke i pod sedlom vznikol vo Francúzsku začiatkom 19. storočia a prvá dostihová dráha bola na tento účel vybudovaná v Cherbourgu roku 1836. Výsledkom záujmu o klusácke dostihy bol vývoj francúzskeho klusáka z koní, ktoré už v minulosti chovali v Normandii.

 

Frízský kôň :

Chladnokrvného frízskeho koňa, potomka primitívneho európskeho lesného koňa, chovajú v morom obklopenom Frízsku na severe Holandska. V Holandsku je dnes, rovnako ako v minulosti, predmetom stáleho obdivu. V ľudskej histórii a medzi plemenami koní zaujal významné miesto.

 

Hafling :

Hafling má svoj horský domov v Tyrolsku, v dedine Hafling v Etschlanderských horách. Najdôležitejší žrebčín zameraný na chov haflinga je v Jenesiene. Pony má vrodenú schopnosť pracovať na strmých horských svahoch a používajú ho na jazdenie i ťahanie.

 

Hannoverský kôň :

Pravdepodobne najúspešnejším z európskych teplokrvníkov je hannoverský kôň, ktorý má svetovú povesť ako skokový a drezúrny kôň. Je výsledkom dôkladného zmiešania kompatibilných plemien pomocou prísneho selekčného procesu.

 

Highlandský pony :

Highlandský pony sa vyvinul v dôsledku početných vzdialených krížení, ale pôvod má veľmi starobylý. Po dobe ľadovej žili v Škótsku a na škótskych ostrovoch poníky a dnešný pony záhadne pripomína zvieratá zobrazené pred 15 000-20 000 rokmi na stenách jaskýň v Lascaux vo Francúzsku.

 

Holštajnský kôň :

Holštajnský kôň, zmes nemeckej neapolskej, španielskej a orientálnej krvi, bol v susedných európskych krajinách veľmi vyhľadávaný. Oceňovali ho pre húževnatosť a silu, ale pritom to bol aj elegantný kočiarový a silný jazdecký kôň.

 

 

 

Írsky ťažný kôň :

Niet pochýb, že írsky hunter je najlepší kôň na svete pre military. Vznikol ako výsledok kríženia plnokrvníka s tzv. Vidieckym koňom-írskym ťažným koňom, všestranným zvieraťom, ktoré si vie poradiť s každou prácou.

 

 

 

Islandský kôň :

Hoci islandský kôň nie je vyšší ako 132 cm, Islanďania ho nikdy nepovažovali za poníka. Kone prišli na tento vulkanický ostrov na vesliciach Nórov, ktorí sa tu usadili v rokoch 860-935 n. l. Islandský kôň zaberal významné miesto v živote obyvateľov Islandu.

 

 

Jazdecký pony :

Jazdecký pony bol vyšľachtený vyslovene pre výstavy. Je to v podstate ekvivalent elegantného plnokrvného výstavného hacka, určený pre mladých jazdcov. Vo svojej najlepšej forme je to pravdepodobne kôň s najdokonalejšími proporciami na svete, najmä v strednom výškovom limite od 122-132 cm.

 

Jutský kôň:

Jutského koňa, ťažké dánske plemeno, chovali na Jutskom poloostrove od nepamäti. V 12. storočí bol vojenským koňom, ktorý sa vyznačoval robustnou stavbou tela a dokázal nosiť rytiera v zbroji a prekonávať ťažkosti na výpravách.

 

 

Kaspický pony :

Objavenie kaspického miniatúrneho koňa, teraz vzhľadom na jeho veľkosť označovaného ako pony, pani Louise L. Firouzovou v Amole na kaspickom pobreží roku 1965 bolo z vedeckého a historického hľadiska veľmi dôležité. Kaspický pony je určite najstarším plemenom, ktoré existuje.

 

Knabstrupský kôň :

Dánsko sa kedysi preslávilo svojimi frederiksborskými koňmi, ktoré chovali v Dánskom kráľovskom žrebčíne a zaujímavým škvrnitým knabstrupským koňom. Obe plemená koní vo svojej pôvodnej forme temer vymizli. Prvé knabstrupské kone boli biele s hnedými a čiernymi okrúhlymi škvrnami rôznej veľkosti, ktoré sa vyskytovali prakticky na celom tele. Súčasný knabstrupský kôň vyzerá skôr ako americké plemeno appaloosa.

 

Landésky kôň :

Pôvodne to bol polodivý pony, ktorý žil v husto zalesnenej oblasti Landes južne od Bordeaux smerom nadol ku Côte D Argent až k Biarritzu a Pyrenejam. Pravdepodobne pochádza priamo od tarpana a to isté snáď platí o väčšom type landéskeho ponyho, ktorý sa nazýva barthais a žije na rovine Chalosse, kde sú lepšie pastviny.

 

Lipický kôň :

Hoci biely lipický kôň alebo lipican obyčajne vyvoláva predstavu slávnej Španielskej jazdeckej školy vo Viedni, chová sa aj inde na území bývalej rakúsko- uhorskej monarchie. Pre školu sa kone chovajú v žrebčíne v rakúskom Piberi pri Graze, ale štátne žrebčíny v Maďarsku, Rumunsku a Česko- Slovensku sa tiež špecializujú na toto plemeno. Prirodzene, vyskytujú sa typové obmeny a menší piberský lipican v žiadnom prípade neprevláda. V Maďarsku napríklad chovajú väčšieho koňa s priestrannými chodmi, ktorý podobne ako mnohí lipicani, vyniká ako kočiarový kôň.

 

Lusitano :

Lusitano je portugalská obmena jeho presláveného suseda, španielskeho andalúzana. Zatiaľ čo o pôvode andalúzseho koňa nie sú pochybnosti, lusitano sa vyvíjal trochu inak, pravdepodobne preto, že je vzdialeným krížencom arabského koňa. Je napríklad oveľa "nohatejší" ako andalúzsky kôň- inými slovami "medzi telom koňa a zemou presvitá viac denného svetla".

 

Mustang :

Termín mustang je odvodený od španielskeho mestena, čo znamená skupinu alebo stádo koní a vzťahuje sa na divé kone západnej Ameriky. Mustangy boli jazdeckými koňmi Indiánov a v rovnakej miere aj bielych prisťahovalcov. Mustang tvoril základ mnohých amerických plemien. Uchoval si veľa vlastností španielskych koní, najmä čo sa týka farby.

 

Palomino :

Nápadné zlaté sfarbenie srsti známe ako palomino (u nás sa toto zafarbenie označuje ako izabela, žlták) sa vyskytuje v pôvodných plemenách, nájdených v Európe a Ázii a má významné miesto v japonskom a čínskom umení pred obdobím Chin (221 - 206 p. n. l.).S touto farbou sa môžeme stretnúť aj u mnohých plemien koní a poníkov. Z tohto dôvodu je palomino "farebný typ" a nie skutočné plemeno.

 

Percheron :

Percheron je dobre stavaný kôň s hladkými nohami a priestrannými chodmi, ktorý pochádza z vápencovej oblasti Le Perche v Normandii. Spolu s bolonským koňom patrí k najelegantnejším plemenám ťažkých koní, a rovnako ako on, vďačí za to orientálnej krvi. Odborník z 19. storočia ho opísal ako "araba ovplyvneného podnebím a poľnohospodárskou prácou, na ktorú ho po stáročia používali." Bol asi nadšeným obdivovateľom plemena, ale treba pripustiť, že sa tu prejavil silný orientálny vplyv.

 

Peruánsky paso :

Juhoamerický paso, čo znamená "krok", pochádza z Peru. Chovajú ho tiež v Kolumbii a v Spojených štátoch, kde si získal značnú popularitu.

 

 

Pinto :

Pinto pochádza zo španielskych koní dovezených do Ameriky v 16. storočí. Pinto, tiež nazývaný paint horse ("maľovaný kôň) alebo calico, je typ koňa charakteristický svojim sfarbením a možno ho nájsť všade na svete. Štatút plemena má jedine v Amerike.

 

Rocky mountain horse :

Rocky mountain pony je dôkazom amerického talentu pre inováciu a prispôsobovanie sa. jeho vývoj prebehol vo veľmi krátkom čase, takom krátkom, že sa jeho vlastnosti nepovažujú za dostatočne ustálené, aby mohol byť uznaný ako plemeno. Plemenná kniha bola otvorená roku 1986 a teraz je v nej zapísaných 200 koní.

 

Shetlandský pony :

Pôvodné prostredie najmenšieho z britských plemien poníkov na shetlandských ostrovoch asi 100 morských míľ (185 km) severovýchodne od Škótska je vystavené vetru a búrkam. V krajine nie sú žiadne stromy, oplýva skalnatými podkryvmi a väčšina pôdy je neúrodná a kyslá, neuživí sa na nej nič, len hrubá tráva a zakrpatený vres. Takže vres, trávy a morské riasy bohaté na minerálne látky tvorili potravu pôvodného shetlandského ponyho, čo spolu s prostredím formovalo jeho charakter a malú postavu.

 

Shireský kôň :

Shireský kôň patrí k Anglicku rovnako ako k nemu patrí britský buldog, a mnohí ľudia ho považujú za najlepšie ťažké ťažné plemeno. Nazvali ho "shireský", pretože ho chovali v grófstvach stredného Anglicka (shire-grófstvo), a to v Lincolne, Leicestri, Stafforde a Derby.

 

 

Tennessee walker :

Tennessee walker patrí k jednej z jedinečných skupín amerických koní so špecifickými chodmi. Pochádza, podobne ako americký jazdecký kôň a missourijský fox trotter z južných štátov USA. Všetky tieto kone pochádzajú z prvotného španielskeho plemena. Walker bol vyšľachtený v 19. storočí v Tennessee ako praktický kôň, ktorý pohodlne nosil svojho vlastníka celé hodiny počas obhliadky úrody na plantážach.

 

Waleský pony :
 

Waleský pony je opísaný v plemennej knihe ako jazdecký pony "ušľachtilý, s chodmi jazdeckého ponyho, primeranou stavbou tela, tvrdosťou, konštitúciou a charakterom ponyho." Niekedy sa zdá, že súčasný pony sa príliš približuje jazdeckému ponymu typu plnokrvníka, ale nedá sa poprieť jeho komerčná hodnota ako pretekárskeho ponyho, pracovného huntera a výstavného ponyho.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk